UNESCO – prírodné pamiatky na Slovensku
DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA – bola objavená v roku 1870. Jej vchod nazvali „Ľadová diera“ a nachádza sa v nadmorskej výške 971 m. Patrí k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe, má dĺžku 1 232 m a hĺbku 112 m. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Hnilca v troch vývojových úrovniach. Jaskyňa má niekoľko úchvatných častí, medzi ktoré patria zaľadnená Veľká a Malá sieň, Rufiriho koridor a zrútený dom. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica a Peklo. V jaskyni sa zistilo 12 druhov netopierov.
GOMBASECKÁ JASKYŇA
GOMBASECKÁ JASKYŇA – bola objavená dobrovoľnými jaskyniarmi v roku 1951. Jej vchod leží vo výške 250 m. Má dĺžku 1 525 m. Najvzácnejšiu výzdobu tvoria tenké sintrové brčká, ktoré miestami dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa tu aj iné formy stalaktitov a stalagmitov, ako aj rôzne sintrové kôry. Medzi jej najúchvatnejšie časti patrí Mramorová sieň s 8 m hlbokou studňou, Sieň mieru, múdrosti alebo Brková sieň.
JASKYŇA DOMICA
JASKYŇA DOMICA – bola objavená v roku 1926 a jej vchod leží v nadmorskej výške 339 m. Je dlhá 5 358 m. Typické pre túto jaskyňu sú štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Teplota vzduchu sa v jaskyni pohybuje okolo 10,2 až 11,4 °C. Suché priestory zahrňujú Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod, Suchú chodbu a Sieň terás. V jaskyni sa nachádza asi 1 500 netopierov 16-tich druhov.
JASOVSKÁ JASKYŇA
JASOVSKÁ JASKYŇA – bola pravdepodobne objavená mníchmi rádu premoštrátov z miestneho kláštora a verejnosti sprístupnená už v roku 1846. Jaskyňa je dlhá 2 148 m a je mimoriadne bohatá na tvarovo i farebne veľmi pestrú kvapľovú výzdobu. Je utvorená v piatich poschodiach, ktoré sú pospájané komínmi. Najpútavejšími sú Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm, Brková chodba, Medvedia sieň. Dóm netopierov sa využíva na speleoklimatickú liečbu alergických a astmatických ochorení.
OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA
OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA – bola náhodne objavená v roku 1954, je 300 m dlhá. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách, je vo forme ihličkových, špirálových, obličkových útvarov a vytvára zmes nádherných obrazov. Najkrajším miestom je určite Sieň Mliečnej dráhy, v ktorej aragonitové strapce na strope žiaria vo svetle lámp ako hviezdy na Mliečnej dráhe. Jaskyňa je jednou z troch aragonitových na svete, ďalšie dve sa nachádzajú v Mexiku a Argentíne.
KRÁSNOHORSKÁ JASKYŇA
KRÁSNOHORSKÁ JASKYŇA – bola objavená v roku 1964 rožňavskými jaskyniarmi a je 1 356 m dlhá. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje okolo 9 °C. Jaskyňa je známa Kvapľom rožňavských jaskyniarov, ktorý patri medzi najväčšie sintrové útvary na svete s výškou 32,6 m. Pri prehliadke sa prechádza Perejóvým dómom, Puklinovou chodbou až ku Veľkému Kaňonu, známa je tiež Sieň obrov. Jaskyňa nie je vôbec osvetlená.
NÁRODNÝ PARK POLONINY – PRALES STUŽICA
NÁRODNÝ PARK POLONINY – bol 28. júna 2007 pod názvom „Karpatské bukové pralesy“ zapísaný do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Prales Stužica sa nachádza na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Územie charakterizuje výskyt veľkých šeliem – medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida, mačky divej a žije tu aj zubor hôrny, ktorý sa vo voľnej prírode na Slovensku vyskytuje iba v NP Poloniny. Je to najväčšia pralesovitá rezervácia horského typu v Európe a vyhlásená bola na ochranu bukových, jedľovobukových a javorových lesov pralesovitého charakteru.